Čím je stavba výnimočná.
Najvyššia dokončená budova Slovenska
Prvá slovenská budova nad 150 metrov
Trojuholníkový pôdorys
Základová doska hrubá až 3 metre
Skolaudovaná v roku 2023
Užívaná od roku 2024
Príbeh stavby.
Eurovea Tower vznikla ako obytná dominanta druhej etapy premeny bývalého priemyselného nábrežia Bratislavy. Projekt sústredil 408 rezidencií do výškovej budovy, čím doplnil bývanie k obchodným, administratívnym a verejným funkciám územia Eurovea. Poloha pri Dunaji priniesla priamy kontakt s nábrežím, ale aj náročné podmienky zakladania a vyššie požiadavky na stabilitu vo vetre. Trojuholníkový pôdorys reaguje na smerovanie okolitých ulíc a umožňuje vytvoriť byty orientované na rozličné časti mesta. Budova sa stala prvou dokončenou slovenskou obytnou stavbou s architektonickou výškou presahujúcou 150 metrov.
Územie pri Pribinovej ulici bolo historicky súčasťou dunajského prístavu a priemyselno-skladového pásma. Prvá etapa Eurovey otvorila nábrežie verejnosti; Eurovea 2 túto premenu rozšírila o ďalšie bývanie, kancelárie, obchodné priestory, verejné priestranstvá a dopravné úpravy. Eurovea Tower je iba jedným stavebným objektom tohto väčšieho súboru, hoci je jeho výškovo najvýraznejšou časťou.
Umiestnenie veľkého počtu bytov do štíhlej veže zmenšilo pôdorysný záber obytnej funkcie v porovnaní s rozložitým blokom. Zároveň však vytvorilo technické úlohy, ktoré sa pri bežnom bytovom dome prejavujú oveľa menej. Projektanti museli riešiť vodorovné účinky vetra, zrýchlenie a kmitanie budovy, veľké tlakové sily v spodných stĺpoch, rozdielne sadanie vysokej veže a nižších častí komplexu, ako aj výstavbu stavebnej jamy hlboko pod možnou hladinou podzemnej vody.
Architektonický tvar vychádza z trojuholníkového pôdorysu so zaoblenými nárožiami. Tento pôdorys súvisí s urbanistickými smermi okolitých ulíc a umožňuje rozmiestniť rohové byty s panoramatickými výhľadmi. Súvislé balkóny, zvislé rebrá a presklené plochy zjemňujú veľkú mierku stavby. Veža preto nie je samostatným solitérom bez vzťahu k okoliu, ale vertikálnou časťou polyfunkčnej mestskej štvrte napojenej na dunajskú promenádu.
Stavba v číslach.
Výška budovy po jej architektonický vrchol.
408 obytných jednotiek.
Počet vŕtaných pilót pod základovou doskou výškovej budovy.
Dĺžky sa prispôsobovali geologickým podmienkam a návrhovému zaťaženiu.
Doska rozdeľuje zaťaženie medzi pilóty a podložie.
Zodpovedá približne 21,6 km/h a skracuje cestu medzi vstupom a vysokými podlažiami.
Čas na evakuáciu pri požiari.
Ďalšie doložené fakty
Model okolia vo veternom tuneli. Modelované bolo aj približne 300-metrové okolie veže, pretože susedné budovy menia smer a rýchlosť prúdenia.
Dvadsaťštyri smerov vetra. Zaťaženia z vetra boli vyhodnotené pre 24 smerov, keďže trojuholníková budova nereaguje na vietor zo všetkých strán rovnako.
Nezávislé statické preverenie. Statický návrh bol nezávisle preverovaný v programoch ETABS a SCIA Engineer; stropné dosky sa analyzovali aj v programe SAFE.
Postup výstavby vo výpočte. Pri výpočte sa zohľadnilo postupné budovanie konštrukcie, zmrašťovanie betónu a jeho dotvarovanie v čase.
Dutinové prvky v doskách. V niektorých stropných doskách sa použili vložené plastové dutinové prvky, ktoré znižujú vlastnú hmotnosť bez vytvorenia viditeľných trámov.
Vrcholová koruna. Zvislé fasádne rebrá prechádzajú nad posledné železobetónové podlažie a vytvárajú architektonickú korunu veže.
Skupiny rebier. Koruna je rozdelená do skupín troch, štyroch a piatich rebier na jednotlivých stranách budovy.
Jedenásťdňový pracovný cyklus. Typické podlažie hrubej stavby sa podľa údajov developera realizovalo približne v jedenásťdňovom pracovnom cykle.
Kotvenie stavebného žeriava. Najvyšší stavebný žeriav bol počas výstavby kotvený k rastúcej budove na siedmich úrovniach.
Údržba fasády. Na vrchole zostalo zariadenie určené na údržbu fasády, keďže bežný prístup zo zeme pri 168-metrovej budove nepostačuje.
Ako stavba funguje.
01Prenos zaťaženia
Hrubá železobetónová doska spolupôsobí so skupinou 136 vŕtaných pilót a rozdeľuje zaťaženie medzi pilóty a podložie.
02Priestorová tuhosť
Železobetónové jadro prenáša vodorovné účinky vetra a stabilizuje budovu proti ohybu a krúteniu.
03Nosný skelet
Stĺpy a bezprievlakové stropné dosky umožňujú vytvoriť obytné dispozície s veľkými presklenými plochami.
04Účinky vetra
Zaťaženia určené vo veternom tuneli sa preniesli do dynamickej analýzy a 3D výpočtových modelov.
05Ochrana pred vodou
Podzemná časť komplexu je z vodostavebného betónu navrhnutá ako takzvaná biela vaňa, ktorá musí odolávať priesaku aj vztlaku.
06Vertikálna doprava
Šesť rýchlovýťahov v samotnej rezidenčnej veži skracuje cestu medzi vstupom a vysokými podlažiami.
Technické riešenia.
Dosko-pilótový základ
Základovú sústavu tvorí hrubá železobetónová doska spolupôsobiaca so skupinou vŕtaných pilót.
Veža prenáša veľké zaťaženie na pomerne malú plochu a stojí v dunajských sedimentoch s vysokou hladinou podzemnej vody.
Železobetónové jadro a skelet
Nosnú sústavu tvoria stužujúce jadro, stĺpy a bezprievlakové stropné dosky.
Jadro zabezpečuje priestorovú tuhosť; stĺpy a dosky umožňujú vytvoriť obytné dispozície s veľkými presklenými plochami.
Spriahnuté rohové stĺpy
Na zaoblených nárožiach sú dvojice kruhových stĺpov s oceľovou jadrovou vložkou uzatvorenou v železobetóne.
Rohové prvky nesú vysoké sily, ale zároveň mali zostať čo najštíhlejšie, aby neobmedzovali výhľad z bytov.
Vodotesná podzemná konštrukcia
Podzemná časť komplexu bola navrhnutá z vodostavebného betónu ako takzvaná biela vaňa.
Základová škára leží pod možnou hladinou podzemnej vody a konštrukcia musí odolávať priesaku aj vztlaku.
Návrh na účinky vetra
Aerodynamické zaťaženia sa určovali na fyzickom modeli veže a okolitej zástavby vo veternom tuneli.
Trojuholníkový, nesymetrický pôdorys reaguje na smer vetra rozdielne.
Fasádny plášť
Obvod veže tvoria veľkoformátové zasklené plochy, balkóny, zábradlia a vertikálne hliníkové rebrá.
Plášť zabezpečuje tepelnú a poveternostnú ochranu, denné osvetlenie bytov a architektonické zjednotenie obvodu.
Požiarna bezpečnosť
Výšková budova využíva požiarne delenie, chránené únikové komunikácie, signalizačné a hasiace systémy a konštrukcie s vysokou požiarnou odolnosťou.
Evakuácia z vysokých podlaží trvá dlhšie a zásah zvonka je vo veľkých výškach obmedzený.
Najväčšie inžinierske výzvy.
Zakladanie pri Dunaji
Veľké zaťaženie veže bolo potrebné preniesť cez dunajské štrky a sedimenty pri vysokej hladine podzemnej vody.
Základová škára leží hlboko pod predpokladanou maximálnou hladinou vody a objekt musel zostať stabilný aj voči vztlaku a nerovnomernému sadaniu.
Dosko-pilótový základ, podzemné tesniace konštrukcie, vodostavebný betón a monitorovanie deformácií.
Zaťaženie sa rozdelilo medzi masívnu dosku, pilóty a únosné vrstvy podložia.
Zhotovenie najhlbších pilót
Pri 48 pilótach pod jadrom nebolo možné dosiahnuť projektovanú dĺžku bežnou technológiou CFA.
Hĺbka vrtu a tlakové vodonosné vrstvy vytvárali riziko nestability vrtu a porušenia kvality pilóty.
Pilóty sa vŕtali z vyššej pracovnej plošiny s hluchým vrtom, ktorý vytvoril potrebný hydraulický pretlak.
Bolo možné zhotoviť pilóty požadovanej dĺžky pri kontrolovaných podmienkach betonáže.
Asymetrická odozva na vietor
Trojuholníkový pôdorys a nerovnomerné otvory v jadre spôsobujú rozdielnu tuhosť a odozvu podľa smeru vetra.
Vietor môže vyvolávať súčasný ohyb, krútenie a zrýchlenie, ktoré ovplyvňuje bezpečnosť aj pohodlie obyvateľov.
Skúška vo veternom tuneli, dynamický 3D model a porovnanie výsledkov z dvoch nezávislých statických programov.
Nosný systém bolo možné dimenzovať podľa reálnejšieho smerového zaťaženia a overiť jeho používateľský komfort.
Štíhle nosné prvky v rohoch bytov
Nárožia prenášajú vysoké sily, no masívne stĺpy by obmedzili dispozície a panoramatický výhľad.
Malý prierez musí preniesť veľké tlakové sily a zároveň spĺňať požiarnu odolnosť a prísne montážne tolerancie.
Spriahnuté oceľobetónové stĺpy s vysokopevnostnou oceľovou vložkou a samozhutňujúcim betónom.
Projekt získal únosné a relatívne štíhle rohové podpery.
Rozdielne dlhodobé deformácie
Jadro a stĺpy sa pri postupnom zaťažovaní neskracujú úplne rovnako; vysoká a nízka časť komplexu zároveň rozdielne sadajú.
Zmrašťovanie, dotvarovanie a postup výstavby môžu meniť vnútorné sily aj rovinnosť podlaží.
Etapová výpočtová analýza, zohľadnenie vlastností betónu a geotechnický monitoring.
Návrh presnejšie vystihol skutočné správanie konštrukcie počas výstavby a prevádzky.
Profesie na stavbe.
Architekt výškových budov
Navrhol tvar veže, dispozície, fasádu a jej vzťah k nábrežiu a okolitej zástavbe.
Hlavný inžinier projektu
Koordinoval architektúru, statiku, technické zariadenia, požiarne riešenie a realizačné podklady.
Statik
Navrhol jadro, stĺpy, stropy a základy a overil odozvu budovy na zvislé, veterné a seizmické zaťaženie.
Geotechnický projektant
Vyhodnotil podložie, podzemnú vodu, pilóty, sadanie a interakciu základov so zeminou.
Fasádny inžinier
Riešil zasklenie, balkónové zábradlia, kotvenie plášťa, tepelné pohyby a účinky vetra.
Projektant požiarnej bezpečnosti
Navrhol požiarne úseky, únikové cesty, odolnosť konštrukcií a podmienky zásahu.
Projektant technických zariadení budov
Koordinoval vykurovanie, chladenie, vzduchotechniku, vodu, kanalizáciu a tlakové pomery vo výškovej budove.
Projektant vertikálnej dopravy
Navrhol kapacitu, rýchlosť, riadenie a prevádzkové režimy výťahov.
Stavbyvedúci
Riadil pracovné cykly hrubej stavby, betonáže, montáž fasády a koordináciu dodávateľov.
Stavebný a geotechnický dozor
Kontroloval kvalitu materiálov, polohu nosných prvkov, výsledky skúšok a správanie základov.
Skús premýšľať ako inžinier.
01Akú výšku má Eurovea Tower?
Má architektonickú výšku 168 metrov.
02Aká je hlavná funkcia budovy?
Ide o výškovú obytnú budovu so 408 rezidenciami.
03Aký základný tvar má jej pôdorys?
Trojuholníkový pôdorys so zaoblenými nárožiami.
04Ktorý prvok vytvára zvislú dominantu fasády?
Dvanásť vertikálnych rebier pokračujúcich do koruny.
05Prečo sa Eurovea Tower označuje ako mrakodrap?
Jej výška 168 m presahuje medzinárodne používanú hranicu 150 m.
06Prečo veža nestojí iba na bežnej základovej doske?
Pre veľké zaťaženie a podmienky dunajského podložia doska spolupôsobí so 136 hĺbkovými pilótami.
07Akú úlohu má železobetónové jadro?
Prenáša vodorovné účinky vetra a stabilizuje budovu proti ohybu a krúteniu.
08Prečo sa skúšalo aj okolie budovy?
Susedné objekty menia prúdenie a môžu lokálne zosilniť alebo oslabiť tlak vetra.
09Prečo sú rohové stĺpy oceľobetónové?
Kombinácia ocele a betónu umožňuje preniesť vysoké sily pri menšom priereze a potrebnej požiarnej odolnosti.
10Prečo sú pri vysokej budove potrebné rýchlovýťahy?
Skracujú čas cesty medzi vstupom a vysokými podlažiami a zvyšujú prepravnú kapacitu.
11Čo by mohlo spôsobiť nerovnomerné sadanie veže a susednej nízkej budovy?
Deformácie spojov, naklonenie podláh, dodatočné sily a poškodenie nenosných konštrukcií.
12Prečo sa základová doska pri veľkom objeme betónu teplotne monitoruje?
Hydratácia cementu vytvára teplo; veľké rozdiely teplôt môžu spôsobiť trhliny.
13Prečo nestačí posúdiť vietor iba z jedného smeru?
Nesymetrická budova má podľa smeru prúdenia odlišné tlaky, krútenie a dynamickú odozvu.
14Ako vplýva dotvarovanie betónu na výškovú budovu?
Dlhodobo skracuje stĺpy a jadro a môže meniť rozdelenie síl a výškové polohy podlaží.
15Aké údaje by mal obsahovať monitorovací systém veže?
Najmä sadanie základov, deformácie alebo náklony nosnej sústavy a vývoj hodnôt v čase; konkrétny rozsah systému musí určiť projekt monitoringu.
Galéria.
Videá.
Objav ďalšie stavby.
Pokračuj na prehľad projektov v databáze SKUSING.